7 divov sveta
7 (starovekých) divov sveta
Sedem divov sveta (alebo Sedem divov starovekého sveta) je súhrn starovekých diel z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu, ktoré vo svojej dobe vzbudzovali obdiv svojou technickou a umeleckou dokonalosťou, pričom po jednom dive vytvorili Egypťania a Babylonci a ostatné sa spájajú s Helénskou alebo Helenistickou kultúrou.
Prvá zmienka o divoch sveta pochádza z 5. storočia p.n.l. od Herodota. Práve on medzi ne zahrnul egyptské pyramídy a visuté záhrady vBabylone.
Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá sa zaoberala divmi sveta, bol v roku 225 p.n.l matematik Filón z mesta Byzantion (čo je dnešný Istanbul), ktorý o nich napísal svoje známe dielo O siedmich divoch (On the Seven Wonders). Po ňom, okolo roku 130 p.n.l., ich spísal spisovateľ Antipatros zo Sidónu, ktorého zoznam sa dnes považuje za prvú verziu. V čase, keď spisovali svoj zoznam, však ešte nestál Alexandrijský maják na ostrove Faros. Preto medzi svoje divy sveta zahrnuli monumentálne hradby Babylonu.
Do dnešných čias sa zachovali jedine pyramídy v Egypte. Ďalšie dva divy zničil oheň a tri z nich zničilo zemetrasenie.
1.) Egyptské pyramídy / Pyramídy pri Gíze / Cheopsova pyramída
Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy pri Gíze), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkamifaraónov starovekého Egypta. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova pyramída) - vysoká je 137 metrov.
2.) Semiramidine visuté záhrady
Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovnáSemiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nebukadnesar II. pre svoju manželku Amytis (okolo roku 600 pred Kr.), ktorej chýbala zeleň jej domoviny Médii (územie rozprestierajúce sa na území dnešného severozápadného Iránu).
3.) Artemidin chrám v Efeze
Chrám známy aj ako „Artemision“ dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený po tom, ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.
